Posted by on
Najstaršie stopy človeka na Slovensku
Prvé doklady o ľudskej prítomnosti na území dnešného Slovenska pochádzajú z obdobia pred 270 000 rokmi. Archeológia tu našla kamenné nástroje vyrobené tzv. klaktoňskou technikou, ktoré svedčia o osídlení už v staršej dobe kamennej.
Jedným z najvýznamnejších nálezov je lebka neandertálca z okolia Gánoviec, datovaná približne na 200 000 rokov pred naším letopočtom.
V období gravettienu (asi 28 000-20 000 rokov pred Kr.) sa na Slovensku rozvíjala vyspelá kultúra lovcov mamutov. Najslávnejším nálezom z tohto obdobia je Venuša z Moraván - 23 000 rokov stará soška ženy vyrobená z mamutoviny, objavená v 40. rokoch 20. storočia pri Piešťanoch.
Zaujímavé sú aj nálezy náhrdelníkov z mušlí tropických morských ulitníkov, ktoré dokazujú, že už v tej dobe existovali dálkové obchodné cesty medzi Stredomorím a strednou Európou.
V bronzovej dobe (2000-800 pred Kr.) sa Slovensko stalo významným centrom ťažby a spracovania medi. Hlavné ložiská sa nachádzali v strednom a severozápadnom Slovensku, napríklad v Španej Doline.
Po zániku čakany a velatickej kultúry sa rozvinula vyspelá lužická kultúra, ktorej príslušníci:
Stavali mohutné opevnené osady
Rozvíjali remeslá a poľnohospodárstvo
Vyrábali zbrane, šperky a umelecké predmety
Pestovali rozvinutý pohrebný rítus
Tieto nálezy svedčia o vysokej úrovni organizácie spoločnosti a rozvinutých obchodných vzťahoch v strednej Európe už v tak ranom období.
Archeologické nálezy na Slovensku nám umožňujú lepšie pochopiť:
Migrácie pravekých ľudí
Vývoj remesiel a technológií
Obchodné cesty a kultúrne výmeny
Spoločenskú štruktúru našich predkov
Tieto objavy potvrdzujú, že územie Slovenska bolo dôležitou križovatkou kultúr už od najstarších čias.